analýza ankiet súvisiacich s miestom pôvodu, zisťovaním situácie v domácnostiach a údajov výskumu;

Realizácia  ankiet

1. Sčítanie cestujúcich v dopravných prostriedkoch cezhraničnej verejnej dopravy, anketa v okruhu týchto cestujúcich

V rámci prieskumu maďarský projektový partner, Ústav pre výskum dopravy vykonal sčítanie cestujúcich a uskutočnil v ich okruhu anketu na existujúcich cezhraničných autobusových linkách a železničných tratiach.

Na základe metodiky k uskutočneniu ankiet došlo počas jedného priemerného jarného pracovného dňa a víkendu, v dňoch 10. a 14. apríla 2013. a v takom období, keď nebolo potrebné počítať so žiadnym takým faktorom, ktorý by mohol ovplyvniť „normálne” cestovanie.

V rámci prieskumu anketári kládli otázky 507 cestujúcim, čo v čase prieskumu znamenalo 22,5% cestujúcich na danej linke či trati. Otázky položené v rámci prieskumu sa vzťahovali na cieľ, dôvod a častosť danej cesty, resp. na úplný cestovný reťazec, ktorý sa eventuálne spájal s danou cestou a sondovali aj spokojnosť s úrovňou služieb cezhraničnej verejnej dopravy.

2. Anketa ohľadom prierezu a cieľov cezhraničnej cestnej premávky a sčítania dopravy

V inej fáze sa uskutočnilo sčítanie motorových vozidiel, ktoré prekročili hranice a u časti týchto vozidiel na hraničných priechodoch došlo aj k realizácii ankety.  

Tieto prieskumy zorganizoval a uskutočnili slovenskí projektoví partneri: Inštitút priestorového plánovania(Területfejlesztési Tervező Intézet) a Žilinská Univerzita v Žiline; k ich realizácii došlo v dňoch 8. a 13. októbra 2013. 

K sčítaniu áut a uskutočneniu ankiet došlo v oboch dopravných smeroch.

V rámci ankiet sme dostali aj odpoveď na to, či daná cesta je súčasťou dlhšieho cestovania a cestujúci odkiaľ a kam a ako často absolvujú túto cestu, akým účelom cestujú a prečo cestujú osobným motorovým vozidlom.

3.  Ankety v domácnostiach na oboch stranách hranice 

V záujme doplnenia dopravných prieskumov na oboch stranách hranice sme realizovali ankety v 1500 – 1500 domácnostiach. K uskutočneniu ankiet na maďarskej strane hranice došlo v júni 2013, na slovenskej strane v septembri toho istého roku. Na základe metodiky ankiet v domácnostiach anketári v mestách Győr a Košice navštívili 300 – 300 ďalších domácností.

Zoznam adries domácností v jednotlivých usadlostiach bol vytvorený metodikou náhodnosti a to tak, aby sa zabezpečila aj potrebná  reprezentatívnosť, lebo vzorka má odzkadlovať zloženie celého obyvateľstva na základe pohlavia, vekových kategórií, hospodárskej aktivity a školského vzdelania.

Počas prieskumu sme sa v domácnostiach informovali ohľadom cestovných návykov v rámci prímestskej a cezhraničnej dopravy ako aj o dĺžke ciest a ich častosti. Boli sme zvedaví aj na to, do akej miery sú známe jednotlivé dopravné kontakty a pomocou niekoľkých všeobecných otázok sme získali informácie aj o príjmovej situácii daných domácností.

V rámci prieskumov rôzneho typu sme položili veľa takých otázok, vďaka ktorým informácie z jednotlivých prieskumov sa vzájomne doplňujú a môžu vytvoriť obraz o cestných návykoch obyvateľov prihraničných oblastí v prípade cezhraničných ciest.

4.  Analýza údajov prieskumu

Nároky spojené s prepravou cestujúcich v čase i priestore vykazujú veľké rozdiely.

Pre prepravu cestujúcich v rámci prímestskej autobusovej dopravy  je typická frekvencia, ktorá sa oslišuje podľa jednotlivých dní a liniek.

V priebehu stredajšieho  pracovného dňa zo spočítaných 1.102 cestujúcich

  • autobusom premávajúcim podľa cestovného poriadku prekročilo štátnu hranicu 455 osôb, spomedzi ktorých

−        cieľom cesty v prípade 225 cestujúcich bolo Slovensko,

−        cieľom cesty v prípade 230 cestujúcich bolo Maďarsko,

V nedeľu zo čítaných 338 cestujúcich

  • prekročilo štátnu hranicu 151 osôb, spomedzi ktorých

−        cieľom cesty v prípade 72 osôb bolo Slovensko

−        cieľom cesty v prípade 79 osôb bolo Maďarsko.

V oblasti železničnej dopravysme v rámci projektu zisťovali frekvenciu prepravy na trati Budapest – Košice so zreteľom na úsek medzi Miskolcom (Miškovcom) a Košicami. 

V priebehu stredajšieho pracovného dňa zo spočítaných 207 cestujúcich iba 55 osôb prekročilo štátnu hranicu.

V nedeľu zo spočítaných 281 cestujúcich prekročilo štátnu hranicu 89 osôb.     

Súhrnná analýza údajov prieskumu

Veľkosť vzorky pre zistenie cieľov dopravy predstihla očakávania, lebo z radov cestujúcich, ktorí v priebehu pracovného dňa autobusom alebo vlakom prekročili štátnu hranicu, 336 osôb, z radov nedeľňajších cestujúcich 173 osôb tvorilo databázu k zisteniu cieľov cestovania.

Aj na základe údajov dobre vidno, že najväčšiu časť respondentov (v priemere 50%) tvoria zamestnanci; druhým určujúcim segmentom sú študenti (32%). Dôchodcovia radšej cestujú počas pracovných dní, väčšina zamestnancov v nedeľu. Oproti nim väčšina študentov cestuje vo všedné dni.

Delenie podľa dôvodu cestovania v jednotlivých dňoch prieskumu a v rámci druhu dopravy je  veľmi rozdielne

Pri delení podľa jednotlivých dní je spoločnou charakteristickou črtou, že určujúci význam majú cesty spojené s prácou a štúdiom. Okrem toho početné sú aj cesty súvisiace s nákupmi. Cesty odôvodnené návštevami tvoria väčší podiel v nedeľu.

Pre delenie ciest podľa frekvencie je charakteristické, že jedna tretina respondentov cestuje raz za mesiac alebo ešte zriedkavejšie; týždennou pravidelnosťou alebo ešte častejšie cestujú dve tretiny respondentov.

Možnosť organizovania verejnej dopravy ovplyvňuje aj to, či daná cesta je súčasťou jedného  jednodňového cestovania, teda či sa cestujúci vráti ešte v ten deň alebo nie. Vo sfére verejnej dopravy 75% respondentov, kým v nedeľu sa 64% respondentov vracia v ten istý deň na miesto, odkiaľ vyšiel. V autobusovej doprave dominujú jednodňové cesty.

V záujme zvýšenia príťažlivosti verejnej dopravy, jej schopnosti udržať svoj okruh cestujúcich, najmä však v záujme posilnenia tejto schopnosti má primárnu dôležitosť mienka cestujúcich ohľadom kvality danej služby, ako aj to, že cestujúcich do akej miery možno považovať za potenciálnych  používateľov danej služby, tj. či majú možnosť voľby v tom, že aký dopravný prostriedok použijú pre účel cesty. Zistilo sa, že 64-68% respondentov môže absolvovať svoje cesty výlučne dopravným prostriedkom verejnej dopravy. Tí cestujúci, pre ktorých osobné motorové vozidlo znamená alternatívu, v prípade zhoršenia kvality služieb svoju cestu už neabsolvujú dopravnými prostriedkami verejnej dopravy. Dve tretiny cestujúcich si nárokujú rozvoj služieb.  Ich nespokojnosť sa prejavila najmä v prípade hustoty spojov, veľkosti taríf a doby cestovania/rýchlosti.

K značnej časti ciest (ide o 66-70%) počas oboch dní prieskumu došlo medzi dvoma bodmi; to, že v nedeľu sa vyskytol pomerne veľký počet ciest s prestupovaním, je odôvodnené zvýšeným podielom ciest s inou motiváciou.

Analýza prieskumov ohľadom domácností v Maďarsku

Ako výsledok ankiet uskutočnených v domácnostiach na maďarskej strane hranice možno konštatovať, že v delení členov jednotlivých domácností podľa pohlavia a v ich počte niet podstatnejšieho rozdielu; výnimkou bolo mesto Győr, kde v jednotlivých domácnostiach zahrnutých do ankety žilo spolu o 10% menej osôb.

Všeobecná úroveň školskej vzdelanosti bola najvyššia v okrese Esztergom, kým ako najnižšia sa javila v okrese Abaúj-Hegyköz.

Charakteristické črty cestujúcich, ktorí v uplynulom roku cestovali na druhú stranu hranice

Najdôležitejším konštatovaním v súvislosti s cestujúcimi prechádzajúcimi cez hranice je to, že v roku pred uskutočnením ankety iba veľmi malá časť respondentov navštívila Slovensko.

V radoch cestujúcich sa dalo zistiť aj to, že v prípade respondentov s vyšším stupňom školského vzdelania – a následne s vyššími príjmami – zábava, nakupovanie alebo návšteva sú omnoho ľahšie dosažiteľnými cieľmi.

V množine všetkých cestujúcich prekračujúcich hranicu pomer tých, ktorí cestovali dopravným prostriedkom verejnej dopravy spravidla nedosahuje signifikantnú hodnotu; výnimkou sú respondenti z okresu Komárom. V prípade osôb, ktoré cestujú na druhú stranu hranice 79-87% cestuje osobným motorovým vozidlom a v zásade ide o cesty účelom návštevy a trávenia voľného času.

Odlišnosť hospodárskej situácie jednotlivých okresov a ich obyvateľov sa prejavuje aj v tom, že koľkí majú dojem, že sa nedostanú na určité miesto na druhej strane hranice, resp. že sa tam dostávajú zriedkavejšie, než by chceli. Na túto otázku iba obyvatelia okresu Abaúj-Hegyköz dali súhlasnú odpoveď v signifikantnom počte, v ostatných okresoch sa tento problém v okruhu respondentov nevyskytol.

Pri zmarení ciest rozhodujúcu úlohu zohráva nedostatok peňazí, ale v signifikantnom pomere sa spomenul aj nedostatok dopravných prepojení v rámci verejnej dopravy.

V rámci skutočne absolvovaných ciest v skúmaných okresoch Maďarska najdôležitejším cieľom boli Košice, za zmienku však stoja aj také mestá, ako Dunajská Streda, Štúrovo, Komárno Veľký Meder, Nové Zámky, Levice a Bratislava.

Počas prieskumu vyšlo najavo, že obyvatelia týchto dvoch regiónov nepoznajú možnosti, ktoré dva regióny spojujú, ba čo viac, najmenej o nich vedia práve v tých oblastiach, v ktorých obyvateľov prihraničných usadlostí oddeluje od seba iba most (Esztergom, Komárom).

Regulačné a inštitucionálne prostredie

Pri skúmaní inštitucionálneho prostredia bolo zistené, že vďaka členstvu oboch krajín v EÚ pri cestách s osobným motorovým vozidlom štátna hranica prakticky už neznamená žiadnu prekážku. Oproti tomu vo verejnej doprave štátna hranica naďalej spôsobuje ťažkosti. Príčinami týchto ťažkostí sú rozdiely vnútornej právnej a hospodárskej úpravy jednotlivých krajín. 

Tieto právne normy zároveň môžu poskytnúť vhodný rámec na rozšírenie cezhraničnej verejnej dopravy (autobusová doprava, železnica), čiže pri zorganizovaní a rozvíjaní zväzov činných v cezhraničnej verejnej doprave niet závažnejších prekážok.

Dopravné prostriedky cezhraničnej verejnej dopravy a doplňujúce služby

Na skúmanom území v oblasti cezhraničnej verejnej dopravy pôsobia dvaja poskytovatelia so sídlom v Maďsku a traja so sídlom na Slovensku. 

Odstránenie bariér v záujme pohybovo postihnutých ľudí

V nami skúmanom regióne v súčasnosti sa iba na autobusových staniciach miest Komárom, Esztergom a Győr  nachádzajú bezbarierové nástupné ostrovčeky. Do rozvojových aktivít oboch krajín je potrebné zaradiť do radu základných podmienok pomoc hendikepovaným ľuďom v oblasti dopravy.

Tarify a výhody

Jednotliví poskytovatelia zabezpečujú v súčasnosti v menšej miere odlišné tarify a výhody v odlišnom rozsahu, ktoré v mnohých prípadoch závisia od času kupovania, dĺžky cesty, zvolenej triedy vozňov, resp. aj od aktuálneho devizového kurzu.

Poskytovanie informácií, informovanie cestujúcich

Osoby využívajúce verejnú dopravu sa môžu informovať o podmienkach cestovania a tarifách na  autobusových staniciach, z označníkov zastávok a cestovného poriadku vydaného vo vytlačenej podobe.  

Ako pozitívum sa má hodnotiť to, že všetci poskytovatelia disponujú webovou stránkou, spomedzi ktorých niektoré majú veľmi vysokú úroveň. Oproti tomu sa v mnohých prípadoch stáva, že webové stránky neposkytujú aktuálne informácie o cestovaní a cestovné poriadky autobusov vrátane uvedeného radu zastávok nie vždy zodpovedajú pravde, resp. webové stránky nie sú viacjazyčné.

Okrem uvedených skutočností v oboch krajinách existuje webová stránka vybavená mapou na sledovanie pohybu vlakov, neexistuje však žiaden mapou vybavený plánovač ciest, ktorý by obsahoval aj cezhraničné relácie.  

Záver

Na základe prieskumov sa ukazuje, že pri zmarení ciest do zahraničia v mnohých prípadoch hrá úlohu absencia spojov verejnej dopravy.

Poskytovatelia sa bezpodmienečne musia snažiť o udržanie, resp. zlepšenie úrovne služieb, keďže dve tretiny respondentov si nárokujú rozvoj služieb, spomedzi ktorých aj v budúcnosti treba venovať zvýšenú pozornosť zlepšeniu hustoty spojov.

Rozvoj služieb, adekvátne informovanie cestujúcich a zosúladenie cestovných poriadkov sú bezpodmienečne potrebnými prvkami pri popularizácii využívania dopravných prostriedkov verejnej dopravy, čo je nevyhnutné aj z toho dôvodu, že najvýznamnejšia časť obyvateľov daného regiónu vôbec nemá jasnú predstavu o možnostiach.

Dotazník o cestovaní cez maďarsko – slovenskú hranicu

S radosťou Vám oznamujeme, že projekt Rozvoj verejnej dopravy ako nástroj pre zvýšenie mobility v maďarsko-slovenskom pohraničnom regióne” po úspešnej realizácii dospel do svojej záverečnej fázy.

V tejto etape projektu bude pre nás významnou pomocou, ak vyplnením nasledujúceho dotazníka prispejete k našej práci.

Dotazník je dostupný kliknutím sem.

Ďakujeme Vám za spoluprácu,

riešiteľskí partneri projektu:

 

Közlekedéstudományi Intézet Nonprofit Kft. (KTI, Budapešť) a Inštitút priestorového plánovania (IPP, Bratislava)

Pripravuje sa stratégia rozvoja hromadnej dopravy v maďarskom pohraničí

Maďarská spoločnosť Közlekedéstudományi Intézet Nonprofit Kft. (Ústav pre výskum dopravy, Nezisková s.r.o.) a bratislavský Inštitút priestorového plánovania vypracujú z podpory Európskej únie (EÚ) vo výške 380.000 eur stratégiu na rozvoj hromadnej dopravy. Tá sa bude týkať regiónov hraničiacich s Maďarskom.

Zdroj: http://www.svetpriemyslu.sk/domaci/stavebnictvi/16-08-2013/pripravuje-sa-strategia-rozvoja-hromadnej-dopravy-v-madarskom-pohrani

Inowdesign.com